Prečo nás zmena tak desí? Dvetisíc rokov stará čínska múdrosť hovorí, že strach nie je z udalosti samotnej, ale z nášho odporu voči prirodzenému pohybu energie ktorú udalosť prináša. Kniha žltého cisára (Chuang-ti nej-ťing) je základným pilierom čínskej civilizácie a medicíny, starým viac než dvetisíc rokov.
Podľa tejto knihy, pohyb vytvára tieň a nehybnosť rodí pohyb, pričom všetko, hoci vyzerá odlišne, pochádza z rovnakého zdroja. Život a smrť sú len zhromažďovaním a rozptyľovaním energie; „začiatok“ je moment spojenia síl a „koniec“ ich nevyhnutné rozpustenie, keď pominú priaznivé podmienky.
Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že nehybnosť vytvára pohyb je nelogický nezmysel. Zdá sa to ako paradox, ale v taoizme je nehybnosť potenciálna energia, z ktorej sa rodí každý impulz. Napríklad luk: čím dlhšie a pokojnejšie držíš šíp v maximálnom napätí (nehybnosť), tým prudší a rýchlejší bude jeho let (pohyb). Ak by si lukom neustále triasol, šíp nikam nedoletí. Nehybnosť nie je mŕtvolnosť, ale bod absolútneho sústredenia a ticha, v ktorom sa hromadí sila pred tým, než vybuchne do akcie.
Tragédiou ľudí je, že sa snažia kontrolovať tento prirodzený poriadok – držia sa vecí, ktoré majú odísť, alebo bránia príchodu nových. Smrť nie je zánik, ale návrat k pôvodu, kedy sa čistý duch vracia k nebesiam a kosti do zemi. Sme tu len hostia na krátkej návšteve v cykle premien a smrť je len ďalším odchodom na novú cestu v nekonečnom kolobehu bytia.
Predstav si rozchod alebo stratu niekoho blízkeho. Prirodzený poriadok vecí hovorí, že energia tohto vzťahu sa vyčerpala a nastal čas "rozpustenia". Ak sa však kŕčovito držíš minulosti, vyvolávaš v sebe obrovské utrpenie – to je ten tieň, ktorý si sám vyrábaš tým, že bojuješ proti smeru rieky.
Tao hovorí, že smútok je ozvena tvojho odporu k zmene; akonáhle prijmeš, že ten človek "odišiel domov" (vrátil sa k zdroju), tvoj vnútorný tieň sa zmenší, pretože si prestal vytvárať protitlak.
Politika dneška a zmena
Sledovanie politiky je z pohľadu Tao ako sledovanie vĺn na rozbúrenom mori. Ak sa snažíš vlny zastaviť rukami, len ťa to vyčerpá a nakoniec ťa vlny stiahnu pod hladinu.
Vezmime si dnešnú eskaláciu medzi Iránom a USA a následnú palivovú krízu. Ide o moment, keď sa starý energetický a mocenský poriadok zjavne rozpúšťa a nový ešte nemá jasný tvar.
Náš strach pramení z toho, že sa kŕčovito držíme „stola, ktorému sa rozpadli práchnivé nohy“, namiesto toho, aby sme prijali rolu pútnika, ktorý je v tomto svete len na návšteve a nezávisle sleduje udalosti, ktoré sú akoby mimo neho.
Ťažká doba je v taoizme len iná fáza cyklu; keď po expanzii a hojnosti prirodzene prichádza stiahnutie sa a nedostatok, rovnako ako po dni prichádza noc.
Tú istú múdrosť nájdeš aj v biblickom obraze siedmich chudých kráv, ktoré zhltli kravy tučné – cyklus striedania je teda univerzálny v každom čase a na každom mieste.
Ak bojuješ s vnútorným odporom proti zmenám, neustálym sledovaním správ, vytváraš v sebe „tieň“ úzkosti, ktorý je oveľa ničivejší než samotná cena paliva ktorá stúpa. Múdry človek sa nezaoberá tým, či poriadok končí, ale prispôsobí sa novému toku energie. Ak je paliva málo, zmení svoj pohyb, namiesto toho, aby kričal na rieku, aby nevyschla.
Nový svetový systém príde bez ohľadu na náš súhlas, pretože je výsledkom akcií a reakcií celého sveta. Ak prijmeš zmenu ako fakt, tvoj duch zostane „ľahký a čistý“ a tvoja myseľ jasná, čo ti umožní v ťažkej dobe prežiť lepšie než tým, ktorí sú paralyzovaní strachom.
Vlk v lese sa netrápi tým, že prišla zima a ubudlo koristi; jednoducho zmení revír, kde strategicky trpezlivo čaká na svoju príležitosť.
Ako reagovať?
Prvým stanoviskom Tao je technika „pozorovateľa na kopci“. Predstav si, že politika a správy o vojne sú búrkou v údolí – ty na ne hľadíš z bezpečnej výšky. Keď zachytíš správu o zdražovaní alebo konflikte, namiesto emócie si povieš: „Toto je pohyb energie, ktorý nemôžem zastaviť, ale môžem naň pripraviť svoj vlastný postoj.“ Tým, že sa prestaneš stotožňovať s rolou obete systému a prijmeš rolu nezávislého hráča, tvoj vnútorný tlak klesne, pretože tvoja hodnota prestane závisieť od vonkajších správ.
Druhou fázou je „odstrihnutie ozveny“, čo v praxi znamená drastické obmedzenie prísunu informácií, ktoré nevieš priamo ovplyvniť. Taoista vie, že každá negatívna správa, ktorú vpustíš do mysle, v tebe vyvolá „tieň“ strachu, ktorý ti kradne silu potrebnú na riešenie reálnych problémov dneška. Sústreď sa len na svoj „stred“ – na svoju prácu, rodinu a zdravie – pretože to je jediný priestor, kde tvoja akcia prináša skutočný výsledok. Keď svet šalie, najväčším aktom odporu a sily je zostať pokojným a funkčným, čím sa stávaš pevným bodom v mori chaosu.
Tento odstup ti umožní vidieť príležitosti tam, kde ostatní vidia len katastrofu, pretože tvoja myseľ nie je zahmlená panikou. Ak prijmeš, že ťažké časy sú súčasťou prirodzeného cyklu, ktorý v krivkách stúpa a klesá, prestaneš s nimi bojovať a začneš sa v nich efektívne pohybovať. Nehybnosť tvojho vnútra sa tak stane základom pre tvoj víťazný pohyb v novom usporiadaní sveta.
Ak sa ti zdá, že sa tu Tao zhoduje s Gréckou filozofiou Stoicizmu, trafil si správnu strunu. Taoizmus a stoicizmus sa skutočne zhodujú v tom, že vnútorný pokoj pramení z nezaujatosti k veciam, ktoré nemôžeme priamo ovplyvniť a ovládnutie iných vecí, ktoré ovplyvniť vieme.
Obe filozofie učia, že kým vonkajší svet a politika sú v neustálom pohybe, naša myseľ musí zostať nehybnou pevnosťou. Stoické „amor fati“ (láska k osudu) je ozvenou taoistického splynutia s tokom Tao, kde sa strach mení na racionálne pochopenie cyklov osudu.
Človek, ktorý prestane bojovať s prirodzeným poriadkom, kde aj deštrukcia má svoje miesto, získava prevahu nad každou krízou, pretože jeho stred je nezávislý od vonkajších búrok.
Týmto spojením prestávaš byť obeťou búrky a stávaš sa tichým bodom v jej oku. A to je jediná sloboda, ktorú ti nikto nemôže vziať. Pretože aj samotná smrť je len prirodzený cyklus, ktorý neznamená katastrofu, ale prechod z jednej fázy k inej.