Ak by bol čas lineárny, museli by sme byť na samotnom vrchole poznania, pričom všetko pred nami by malo byť len primitívne búchanie kameňom o kameň. Nálezy ako Antikythera, pyramídy, opracovanie megalitov v Baalbeku či precízna metalurgia starovekých civilizácií však dokazujú, že predchádzajúce civilizácie dosiahli technologickú úroveň, ktorú dnes len sťažka napodobňujeme.
Nie je nič zábavnejšie ako sledovať teórie, ako sa stavali pyramídy dlátom a kladivom. Ak vezmeme do úvahy Veľkú pyramídu v Gize, bavíme sa o približne 2,3 miliónoch žulových blokov, pričom niektoré vážia od 2,5 až po 80 ton.
Pri tempe, kde by sme mali presne na milimeter opracovať 10 kameňov denne (čo je samo o sebe sci-fi, ak majú byť nielen opracované, ale aj dopravené z lomu), trvalo by to 230 000 dní práce, čo je približne 630 rokov nepretržitej stavby.
Oficiálna archeológia nám však tvrdí, že to stihli za 20 rokov počas vlády Chufua. Aby tento lineárny naratív sedel, museli by položiť jeden kameň každé 2 až 3 minúty, 24 hodín denne, 365 dní v roku. Bez moderných žeriavov, bez laserov, len s medenými dlátami, ktoré sú mäkšie ako samotná žula.
Tento nepomer jasne ukazuje, že nešlo o lineárny vzostup "od opice k dlátu", ale o využitie technológií z vrcholu predchádzajúcej civilizácie, ktorú my dnes ani nevieme pomenovať. Systém však radšej bude tvrdiť o armáde otrokov s lanami, než by priznal, že pred nami existovala civilizácia, ktorá ovládala hmotu a geometriu spôsobom, ktorý je v našej dobe nepredstaviteľný.
Pre systém je životne dôležité tieto dôkazy potláčať, alebo ich označovať za „náhody“ či „zásah mimozemšťanov“, pretože priznanie cyklickosti civilizácií by znamenalo priznať, že aj naša technokratická doba smeruje k nevyhnutnému zániku presne tak, ako sa to stalo ľudstvám pred nami, až do histórie nám neznámej.
V kruhovom čase nie je technika cieľom a konečnou stanicou, ale len nástrojom, ktorý v čase konca zaniká spolu s dekadentnou spoločnosťou, aby sa v ďalšom cykle zrodila v inej forme.
My dnes vlastne len znovuobjavujeme koleso, pričom sme presvedčení o svojej jedinečnosti, hoci kopírujeme vzorce, ktoré tu už boli tisícky rokov pred nami.
Moderné elity (politické, vedecké, ekonomické) odvodzujú svoju legitimitu z myšlienky pokroku. Celý súčasný systém stojí na tvrdení: „My sme vrchol. Naše inštitúcie, veda a spôsob vlády sú najlepšie, čo kedy existovalo.“
Ak by sa priznalo, že pred 12 000 rokmi existovala civilizácia, ktorá ovládala pokročilú matematiku, medicínu, energetiku a staviteľstvo bez fosílnych palív a bez hierarchie, akú poznáme dnes, zrútil by sa základný mýtus o nevyhnutnosti súčasného usporiadania. Naša doba by už nebola „nevyhnutným vrcholom“, ale len jednou z mnohých epizód.
Naša civilizácia v prítomnej fáze je postavená na energetickej náročnosti a práci. Aby systém fungoval, potrebuje, aby ľudia verili, že všetko stojí obrovské úsilie, zdroje sú vzácne a bez tvrdej práce (a teda bez otrockého zamestnania ktoré ustanovili elity) nieto záchrany.
Ale ak dokážeš pohnúť 80-tonovým blokom pomocou frekvencie, potom nepotrebuješ ropu, elektrickú sieť, ani spaľovacie motory. Celý globálny biznis postavený na ťažbe by stratil zmysel a ľudia by sa stali energeticky nezávislými.
Priznanie, že niekto pred 5 000 rokmi bol technologicky ďalej než my, z doby ktorá sa hrdo ale falošne nazýva Space-X, by znamenalo, že náš „pokrok“ je v skutočnosti len pomalý návrat z hlbokej technologickej tmy.
Ak je hmota ovládateľná zvukom, potom svet nie je pevné väzenie, ale plastická frekvencia. To by viedlo k duchovnej revolúcii, ktorú žiadna vláda nedokáže skrotiť, pretože suverénny človek ovládajúci zákony éteru je neovládateľný.
Ľudia by si razom uvedomili, že sú držaní v systéme umelého nedostatku. Celá globálna ekonomika nie je postavená na efektivite, ale na manažovaní nedostatku. Ak by sa priznalo, že energia je všadeprítomná (éter) a hmota je len zhustená frekvencia, ktorú možno ovládať zvukom, pojem „dlh“ by prestal existovať.
Elity tak potrebujú, aby si veril, že zdroje sú konečné, pretože len tak ti môžu predávať lístky na prežitie. Platenie za teplo a svetlo ťa drží v neustálom cykle práce, aby si pokryl základné životné potreby.
Potláčanie patentov (ako boli napríklad Teslove) zabezpečuje, že zostávame závislí od spaľovania a štátnych drôtov.
Ak veríš, že pyramídy stavali tisíce bičovaných otrokov, podvedome prijímaš rolu obete systému, ktorý je „prirodzený“.
Priznanie pravdy o starovekých technológiách by neznamenalo len prepísanie učebníc dejepisu, ale totálny kolaps mocenskej štruktúry.
Suverénny človek, ktorý vie pohnúť horou pomocou zvuku, nepotrebuje banku, štát ani korporáciu. Práve preto nás učia o dláte a kladive – aby sme nikdy nehľadali kľúč vo vlastnom srdci, mysli a frekvencii.